Benátky. Často si pod týmto názvom väčšina predstaví mosty, domy postavené vo vode [alebo na vode? ;) ], niektorí si možno predstavia stuchnuté steny, špinavú vodu; iní okolitú známu architektúru, no ja, keď začujem Benátky, zavriem oči a okamžite sa mi vybaví gondola. Sedím v nej, plavím sa medzi nádhernými historickými budovami, počujem len spev mestských spevákov, pozerám na nočnú oblohu a hľadám súhvezdia, no zrazu mi niekto hodí do rúk prekrásny, veľký, voňavý, jemný kvet. Začnem sa obzerať no nikoho nevidím. Pozriem sa na kvet, privoniam. Vtedy vždycky otvorím oči a som späť v realite. Viem, je to trošku patetické, ale nemôžem si pomôcť. ;P
Kúsok z histórie:
Dejiny Benátok sa začínajú v polovici 5. storočia: na neobývané ostrovy sa uchýlili obyvatelia okolitých pevninských miest pred nájazdmi barbarov. V minulosti patrili medzi najdôležitejšie centrá obchodu, najmä s korením a umenia (počas renesancie). Prudký hospodársky rozkvet Benátok bol v 10.-11. storočí. S prenikaním Turkov od východu, objavením Ameriky a nových námorných ciest do Orientu Benátky strácajú svoje výsadné postavenie a začínajú upadať. Snaha udržať si rozsiahle územie odčerpávala množstvo síl v častých vojnových konfliktoch. Po postupnej strate majetkov nakoniec prichádzajú v roku 1797 aj o samostatnosť zmluvou v Campoformio a stávajú sa súčasťou rôznych štátnych celkov až nakoniec v roku 1866 sú pripojené k Talianskemu kráľovstvu.
Komentáre